Päť minút po dvanástej som bol napojený na akútnu dialýzu, ktorá mi zachránila život

Rozhovor s Mgr. Jozefom Franerom, obchodným zástupcom divízie B. Braun Avitum, o dialýze, transplantácii a športových víťazstvách

Kedy sa u vás objavili problémy s obličkami?

Vážnejšie problémy s obličkami sa u mňa prejavili až tesne pred zaradením do pravidelnej dialyzačnej liečby. Obličky totiž pri chronickom zlyhávaní nebolia, a pacientov tak k nefrológovi privedú až sprievodné symptómy obličkovej nedostatočnosti. To sa mi ale paradoxne neprihodilo a neprejavila sa u mňa ani hypertenzia, ani opuchy, ani ďalšie problémy. Asi pol roka pred návštevou lekára som len pociťoval častejšie únavu, ktorú som však pripisoval niečomu úplne inému než zlyhávaniu obličiek. Potom sa ale môj zdravotný stav náhle zhoršil a tri dni pred prvou dialýzou som začal takmer po každom jedle vracať. Zašiel som preto k lekárovi a laboratórne hodnoty vyšetrenia krvi potvrdili zlyhávanie obličiek. Doslova päť minút po dvanástej som bol napojený na akútnu dialýzu, ktorá mi zachránila život.

V koľkých rokoch ste podstúpili prvú dialýzu?

Prvú dialýzu som podstúpil v novembri 1995, kedy som mal len dvadsaťosem rokov.

Ako spomínate na staré dialyzačné strediská? Je to veľký rozdiel oproti súčasnosti?

Je treba si uvedomiť, že dialýza je pre pacientov veľmi náročná. Absolvujú ju niekoľkokrát týždenne a trávia v strediskách desiatky hodín, takže každý pacient veľmi oceňuje predovšetkým vľúdne a príjemné prostredie, kde sa o nich stará odborne i ľudsky erudovaný personál, ktorému môžu úplne dôverovať. Keď som začínal v roku 1995 v hemodialyzačnom stredisku v Poprade s dialýzou ja, bola už u nás dostupná celkom kvalitná úroveň liečby, takže si nemôžem sťažovať. Za tých sedemnásť rokov mám len dobré skúsenosti. Mal som veľké šťastie predovšetkým na kvalitných a milých zdravotníkov. Je však pravda, že pokrok v prístrojovej technike i vo farmaceutických produktoch, ktoré zlepšujú kvalitu života dialyzovaných pacientov, je obrovský. V období mojej dialyzačnej liečby neboli pacienti liečení hemodiafiltračnou metódou a k dispozícii neboli ani lieky, ktoré dnes pomáhajú pacientom zmierňovať napríklad komplikácie narušeného kalcio-fosfátového metabolizmu. V tomto ohľade doba skutočne pokročila.

Máte pocit, že vám transplantácia zmenila život? Ako si spomínate na operáciu?

Úspešná transplantácia obličky s veľkou pravdepodobnosťou zlepší kvalitu života všetkých doteraz dialyzovaných pacientov, pretože dokáže takmer úplne nahradiť všetky funkcie, ktoré zdravá oblička automaticky vykonáva. Ja som na telefonát z transplantačného centra čakal tri a pol roka a dodnes si pamätám každú minútu, ktorá po ňom prebehla, vrátane samotnej operácie a obdobia tesne po nej. V mojom prípade totiž transplantovaná oblička nezačala pracovať okamžite, ale zhruba až po týždni od operácie. Vďaka nej ale už trinásť rokov môžem bez akýchkoľvek obmedzení pracovať, športovať, cestovať a skrátka vykonávať všetko, čo ma napadne. A čo je pre mňa najdôležitejšie - dáva mi pocit slobody a zdravia.

Zúčastňujete sa Hier dialyzovaných a transplantovaných pacientov. V akom športe?

Hier sa spoločne s ďalšími športovcami zo Slovenska s transplantovanými obličkami pravidelne zúčastňujeme už takmer desať rokov. A pretože ja sám mám veľmi rád tenis, je mojou hlavnou športovou disciplínou, v ktorej reprezentujem svoju krajinu, tenisová dvojhra a štvorhra.  

V čom sa líši tréning dialyzovaného športovca od tréningu športovca zdravého?

Skôr, ako sa dialyzovaný či transplantovaný pacient rozhodne systematicky venovať športovaniu, odporúčam, aby sa o konkrétnej športovej aktivite poradil so svojím lekárom v dialyzačnom centre, prípadne s lekárom v transplantačnej ambulancii. Napríklad tenis, ktorému sa venujem ja, je s ohľadom na dynamiku pohybu a zaťaženie v obidvoch rukách veľmi náročný, a dialyzovaný tenista si musí predovšetkým dostatočne chrániť ruku, na ktorej má AV fistuly. Šport milujem a som presvedčený, že bez neho by to nebolo ono. Preto odporúčam všetkým ľudom, ktorým to ich zdravotný stav umožňuje, aby sa snažili v rámci svojich možností športovať. Nikto nehovorí, že sa musí naháňať za loptou na ihrisku, úplne stačia aj rýchlejšie prechádzky, turistika alebo stolný tenis. Skrátka čokoľvek, čo ich nabije energiou a povzbudí. Úspešná transplantácia navyše okrem iných zdravotných výhod ponúka oproti dialýze aj možnosť venovať sa svojmu obľúbenému športu oveľa intenzívnejšie a s väčším fyzickým zaťažením.

Čo na vašu športovú vášeň hovorí vaše okolie? Máte podporu rodiny?

Tenisti z môjho najbližšieho okolia vedia, že mám transplantovanú obličku, a som preto veľmi rád, že so mnou hrajú ako rovný s rovným a neposkytujú mi žiadne výhody J . Na mnohých turnajoch je pre protihráčov moja operácia tajomstvom, hrá sa teda skutočne naplno, a o to väčšiu radosť mám potom z víťazstva. 

Aký je váš doterajší najväčší športový úspech?

Za svoje najväčšie individuálne úspechy považujem druhé miesto v tenisovej dvojhre na Svetových hrách v roku 2009 v Gold Coast v Austrálii a dve druhé miesta v dvojhre na Európskych hrách 2006 v Pécsi a 2012 v Záhrebe. V tenisovej štvorhre sme sa s mojím tenisovým partnerom Jozefom Wahlandtom stali v roku 2006 majstrami Európy v Pécsi a spoločne sme obsadili aj druhé miesto na Svetových hrách v roku 2007 v thajskom Bangkoku.

Máte nejakú „veselú historku“ zo športových turnajov alebo hier?

Takých historiek je viac, ale spomínam si, ako som sa raz pri losovaní pred finálovým zápasom tenisovej dvojhry na Európskych hrách v Pécsi spýtal svojho finálového súpera zo Španielska, čo má transplantované. Keď mi povedal, že je po obojstrannej transplantácii pľúc, tak som si začal dopredu pripravovať taktiku hry. Plánoval som, že mu budem dávať častejšie „kraťasy“, aby bol donútený viacej behať. Táto taktika ale zlyhala na plnej čiare, pretože chlapec bol niekdajší juniorský profesionálny tenista a vo finále ma porazil 6:2 / 6:1. Hral tak výborne, že sa na kurte takmer nespotil, zatiaľ čo ja som bol ubehaný do úmoru J .

Čo rád robíte vo voľnom čase? Ako vyzerá váš ideálny deň?

Keď mám voľno, venujem sa predovšetkým športu a snažím sa aktíve odpočívať. Okrem tenisu ešte veľmi rád lyžujem a venujem sa i ďalším športom. Ideálny deň je pre mňa cez víkend, kedy sa mi podarí v priebehu jedného dňa si zalyžovať a večer si ešte zahrať tenisovú štvorhru v hale. A aby som povedal pravdu, ideálny deň je pre mňa vlastne každý deň, ktorý vďaka darovanej obličke žijem. Len vďaka tomu sa môžem naplno venovať všetkému, čo ma baví a napĺňa.

Čo by ste odkázali chorým ľuďom, ktorí práve teraz čakajú na transplantáciu?

Samozrejme im prajem hlavne úspešný priebeh transplantácie a silnú vôľu, pretože charakter ich choroby si vyžaduje veľkú sebadisciplínu. Zároveň im prajem, aby sa vo svojom dialyzačnom centre cítili príjemne a stretávali sa len s milým a vysoko odborným personálom v peknom a komfortnom prostredí, ktoré im uľahčí zvládať toľko hodín terapie. A predovšetkým im prajem, aby mali vždy podporu svojich najbližších, pretože práve vďaka nim sa dá všetko zvládnuť oveľa lepšie.