XVII. světové hry transplantovaných

Keď už bolo rozhodnuté, že XVII. WTG 2009 budú v Austrálii, tak si športovci predovšetkým z európskeho kontinentu uvedomili, že okrem dosiahnutia športových úspechov bude rovnako náročná
i cesta na opačný koniec sveta. Z Viedne je austrálske Sydney vzdialené vzdušnou čiarou približne 16 000 kilometrov. Táto do veľkej miery zaujímavá krajina na ploche necelých 7,7 milióna štvorcových metrov stelesňuje prírodný zázrak a zároveň večný cestovateľský sen. Tradičný obraz Austrálie, plný originálnych symbolov, ktoré si inde ani nevieme predstaviť, je všeobecne známy a dlhé roky sa prakticky nezmenil: komicky skákajúce klokany, milučké koaly - medvedíky driemajúce v korunách eukalyptových stromov. Austrália vlastne dokáže návštevníkom ponúknuť úplne všetko: prírodné krásy národných parkov, mestský ruch, umelecké zážitky, kultové miesta, slnko a more, pretože Austrálske pobrežie meria 36 735 kilometrov
a má 7 tisíc pláží.

Hry ako oslava života

Svetové transplantačné hry sa prvýkrát uskutočnili roku 1978 v anglickom meste Portsmouth.
S myšlienkou organizovať športovú olympiádu pre ľudí, ktorí podstúpili úspešnú transplantáciu orgánu (srdce, pečeň, oblička, pankreas, pľúca, kostná dreň) prišiel britský transplantačný chirurg Maurice Slapak, ktorý sa na dlhé roky stal i prezidentom Svetovej transplantačnej športovej federácie (WTGF), ktorej členmi sú i Slovenská a Česká republika. Hlavným poslaním WTGF je okrem organizovania Svetových transplantačných hier i propagovať myšlienku darcovstva orgánov v spoločnosti. V štátoch, kde sa už organizovali WTG, sa počet transplantácií v priebehu jedného roka zvýšil o vyše 30 %. Hry sú zároveň i oslavou života, kde sa pri športových zápoleniach stretávajú ľudia s neraz ťažkým životným osudom a svojimi športovými výkonmi dávajú nádej tisícom ľudí zaradeným v čakacích listinách na transplantáciu orgánov, ako aj vieru v kvalitnejší život, ktorý ich čaká po úspešnej transplantácii.
Slovensko malo svoju premiéru na WTG 2003 vo francúzskom meste Nancy a doteraz sme na každých hrách získali medailové umiestnenia. V Gold Coast sa súťažilo v ľahkej atletike (okrem skoku o žrdi), cyklistike, vo volejbale, v tenise, squashi, bedmintone, stolnom tenise, plávaní, golfe, vo veslovaní,
v plážovom volejbale a v bowlingu. V Austrálii reprezentovali Slovensko iba dvaja športovci, no obaja získali medailové pozície. Ing. Dušan Križko obsadil vo vrhu guľou 3. miesto a Mgr. Jozef Franer získal striebornú medailu, keďže v tenisovej dvojhre prehral až vo finále. Športová úroveň bola i na týchto hrách veľmi vysoká. Súťažili na nich totiž športovci, ktorí sa v mnohých prípadoch venovali športu na profesionálnej úrovni už pred transplantáciou,
a venujú sa mu i po nej. Napríklad Američan Chris Klug, ktorý v júli roku 2000 podstúpil transplantáciu pečene, získal na Zimných olympijských hrách v Salt Lake City 2002 bronzovú medailu v snowbordingu. Chris Klug sa zúčastnil
i na WTG v Gold Coast. Svetovým rekordérom medzi transplantovanými športovcami v behu na 100 metrov je Španiel Xavier Lecosta výborným časom 11,16 sekúnd.

Donate Life Walk´ n´ Talk Community Beach Walk

V rámci hier v Gold Coast sa uskutočnili i odborné semináre z oblasti transplantačnej medicíny, ale
i semináre s tematikou darcovstva orgánov od žijúcich darcov. V Austrálii je samozrejmosťou, že príjemcovia orgánov poznajú rodinných príslušníkov svojho darcu a navzájom sa ich rodiny stretávajú. Určite dojímavou akciou bol počas hier Donate Life Walk´ n´ Talk Community Beach Walk, čo bola spoločná prechádzka krásnou plážou v Gold Coast rodinných príslušníkov darcov orgáanov so športovcami prítomnými na hrách.
Na záver možno konštatovať, že XVII. WTG v Gold Coast mali úžasnú športovú a spoločenskú úroveň
i atmosféru. Čo je však na týchto hrách asi jedinečné, to je ich ľudský rozmer plný vzájomnej úcty, porozumenia, obdivu a vďaky za každý plnohodnotne prežitý deň na tomto svete. Všetci športovci týchto hier si totiž veľmi dobre uvedomujú, že veta, s ktorou sa na záverečnom ceremoniáli navzájom lúčili: „Dovidenia o dva roky vo Švédsku“, nie je taká samozrejmá ako u ostatných ľudí.