Operujem veľmi rád a každý deň
Martin Gáborík
2. červenec 2014
Rozhovor s Pavlom Kalinom, primárom ortopedického oddelenia Nemocnice Poprad, o prvom roku primariátu. Ortopedické oddelenie Nemocnice s poliklinikou Poprad operuje teraz v dvoch novovybudovaných superaseptických operačných sálach. V minulom roku a v prvom kvartáli tohto roka vykonalo spolu 1 000 totálnych kĺbových náhrad. Od roku 2013 je primárom oddelenia MUDr. Pavol Kalina, ktorému sme položili niekoľko otázok.
primár ortopedického oddelenia Nemocnice Poprad
MUDr. Pavol Kalina
Má rád svoju prácu, ktorá, keď sa darí a pacienti sa usmievajú, neunavuje. Má tri malé deti a veľmi tolerantnú manželku. Pochádza z južného Slovenska, kde má rodinné a firemné vinohrady a vždy, keď to čas a počasie dovolí, trávi svoje chvíle vo vínnej pivnici.
Vo funkcii primára ste už rok. Aké zásadné zmeny sa vám za ten rok podarilo zrealizovať?
Zaplnili sme dve novovybudované, paralelne denne ordinujúce ortopedické ambulancie pacientmi celého ortopedického spektra, a to nielen regionálnymi, ale z väčšej časti ďaleko presahujúcimi oblasť spod Tatier. Zvýšili sme lôžkovú kapacitu z 26 na 36 lôžok. Otvorili sme novovybudovanú pooperačnú 6-lôžkovú izbu s kompletným monitoringom pacienta po náročnejších operáciách. Otvorili časť oddelenia s troma nadštandardne vybavenými izbami. Denne operujeme na dvoch novovybudovaných superaseptických operačných sálach, kde dokážeme odoperovať viac pacientov. Napríklad 780 úplných kĺbových náhrad (kolenný, bedrový, ramenný, členkový kĺb) v minulom roku a prvý kvartál tohto roka ukazuje ešte vyššie čísla. Všetko uvedené by nebolo možné bez miestami až neuveriteľnej ústretovosti vedenia našej nemocnice a perfektnej spolupráce s ostatnými oddeleniami.
Ovplyvnilo vaše povýšenie vzťahy na pracovisku?
Na oddelenie som prišiel do pozície primára z iného veľkého oddelenia - Traumatologicko-ortopedickej kliniky Vojenskej nemocnice v Ružomberku, z oddelenia funkčného a veľmi efektívneho vďaka tamojšiemu vedeniu. Pracoval som tam trinásť rokov a snáď som niečo zo spomínanej efektivity pochytil. Teraz mám možnosť časť svojich skúseností aplikovať tu. Môj nový kolektív je veľmi pracovitý, slušný a kamarátsky. Som veľmi rád, že práve s týmito ľuďmi sa usilujem pomôcť pacientom.
Pozícia primára už nie je len lekárska, ale aj manažérska. Ako často sa teraz dostanete na operačnú sálu?
Každý deň. Operujem veľmi rád a kým ma budú pacienti oslovovať o pomoc, tak to tak aj ostane. Systém je daný prácou zdravotných poisťovní a my sa len snažíme tento systém správne pochopiť a využívať v prospech pacienta, nášho oddelenia a nemocnice. Už dnes máme v našom oddelení plne funkčných, skúsených a „vyoperovaných“ ortopédov a mojím hlavným cieľom je správne zorientovať a vychovať mladších kolegov tak, aby svoju prácu robili s úsmevom, radosťou, ktorú prenesú na spokojných pacientov.
Aký druh operácií máte najradšej?
Také, kde je výsledok nášho úsilia predvídateľný a spokojnosť pacienta veľmi pravdepodobná.
Nachádza uplatnenie na vašom oddelení navigačný prístroj OrthoPilot®?
Momentálne ho nepoužívame. Skúsenosti s ním mám z práce na predchádzajúcom pracovisku.
Dokážete odhadnúť, akým smerom sa bude ortopédia vyvíjať v nasledujúcich 20-30 rokoch?
Dúfam, že systém zdravotného poistenia bude aj v budúcnosti vysoko nápomocný našej snahe efektívne liečiť pacienta. Viac sa bude využívať systém jednodňovej zdravotnej starostlivosti a rozvoj zaznamená privátna zdravotná sféra. Dúfam, že aj v budúcnosti bude podstatný priamy a osobný kontakt medzi pacientom a jeho lekárom.
Na informačnom portáli Lepšia starostlivosť (www.lepsiastarostlivost.sk) majú pacienti možnosť stiahnuť si tzv. príručky pacientov, ktoré im pomáhajú zorientovať sa v tom, čo ich čaká pri endoprotézach kolien a bedier a nájdu tu tiež odpovede na najdôležitejšie otázky. Myslíte si, že je dôležité pacienta vzdelávať, alebo je to pre lekára skôr príťažou, keď má takýto človek o zákroku nejaké vedomosti?
Je podstatné si nájsť čas pre pacienta, na vysvetlenie podstaty ochorenia a možností jeho liečenia. Informovať je asi správnejšie, ako sa snažiť vzdelávať, keďže sa vzdelávame my zdravotníci. Vysvetliť možné riziká, no nestrašiť pacienta. My sme tu na to, aby benefit našej práce vysoko prekročil riziko jej neúspechu.
Nechcem, aby otázka znela negatívne, ale vie sa, že ortopédia je prevažne mužský odbor, pretože vyžaduje okrem lekárskych schopností tiež fyzickú zdatnosť. Ako vnímate postavenie žien v tomto odbore?
Na našom oddelení pracujú dve ženy, ortopédky. Veľmi skúsená a odborne zdatná Dr. Poledníková, ktorá bez váhania schová do vrecka nejedného mužského kolegu. Sme radi, že môžeme s ňou pracovať a mnohému sa tiež učiť z jej celoživotných odborných skúseností. A tiež máme mladú kolegyňu, ktorá je plnohodnotným členom kolektívu a javí sa veľmi perspektívne. Asi len toľko.
Ešte raz sa vrátim k vášmu primariátu. Ovplyvnilo vaše postavenie váš osobný život?
Tým, že denne dochádzam z Ružomberka, kde žijem so svojou rodinou, prichádzam o dve hodiny denne, ktoré by som trávil s nimi. Ostatné špecifiká môjho pracovného zaradenia sa snažím - a myslím, že sa mi to darí - nechávať v práci.
Ako najradšej relaxujete?
Samozrejme, so svojou rodinou. Mám tri malé deti a veľmi tolerantnú manželku. Doma si dokážem najlepšie oddýchnuť. Pochádzam z južného Slovenska, kde máme rodinné a firemné vinohrady a vždy, keď to čas a počasie dovolí, sme tam a vo vínnej pivnici. Som poľovník a máme krásny revír na brehu Dunaja, no na túto záľubu mi čas zatiaľ neostáva, ale prechádzka lužnými lesmi a tamojšou lesostepou je naozaj upokojujúca. Tiež musím povedať, že mám rád svoju prácu, ktorá, keď sa darí a pacienti sa usmievajú, neunavuje.